Zamestnany clovek bude vzdy limitovany vyskou platu. Nezalezi, ci je ten plat nizky alebo vysoky. Akakolvek vydana namaha navyse sa nezapocitava a neodzrkadluje skutocne financne ohodnotenie cloveka. Pri vlastnej firme moze prijem kolisat a nie je zarucena mesacna stabilita vo forme vyplaty. Zaujima ma, ci v priemere moze clovek pomocou firmy zarobit viac a este viac ma zaujima, ci moze ziskat vacsiu casovu volnost.

Ako by mala vyzerat predpoved na dalsie roky? Chcem sa tu hrat na vesticu, alebo vedca, ktory pocita tisice rokov dozadu a dopredu? Nie, vsak ja neviem povedat ani to, co bude zajtra. Nie ze by som neplanoval, kalendar je moj zdroj pravdy, ale skusenosti hovoria priamo - plan je daco, co sa lahko moze zmenit.

Chcel by som vsak mat jasno v tom, co by mi v zivote sprijemnilo pracu, do ktorej budem investovat svoj cas. A priznajme si skutocnost. Nezijeme tisice rokov, aby sme skusili plno veci. Cim som starsi, tym viac sa mi zda, ze cas medzi dnom a nocou ubieha rychlejsie.

Je to akoby pilot lietadla privital svojich pasazierov s informaciou, ze let trva hodinu. Po pol hodine by zahlasil, ze prida na rychlosti a budeme tam skor. Po patnastich minutach, ze znova pridal a budeme tam este skor. A takto leti aj zivot k ultimatnej zivotnej ulohe - zomriet.

Sme vsak medzi zivymi a aj ked nema kazdy uplne rovnake podmienky na zacatie dacoho vacsieho nez je on sam, urcite by to aspon raz mal vyskusat urobit podla seba. Spominam na slova jednej osoby spred niekolkych rokov: "Chod do tej Kanady, lebo nebudes spokojny, kym tam nebudes.", akoby som to pocul vcera. Okrem tychto slov ma tou cestou posuvali aj iny ludia a tak som nabral odvahu. Bolo to niekolko rocne dobrodruzstvo, ktore ma dostalo az do Filipin a spat domov.

Dokazal som to vtedy, tak by som sa len sam utapal, ze to nedokazem teraz s vlastnou firmou. Pytal som sa ludi, ktory zacali podnikat sami. Ani jeden z nich by sa nevratil spat k tomu byt zamestnany. Samozrejme, urcite existuju aj ludia, co sa k nemu vratili, lebo im to nevyslo. Jeden rok zivota sa ale pre takyto experiment najde.

Sedel som na lavicke v Martine, nabijany slnecnymi lucmi po zime a sledoval farara. Najskor odomkol kaplnku. Mal som nutkanie ho oslovit. Opytat sa ho na moje nerozhodne otazky. Ist vlastnou cestou? Hladat zamestnanie? Po chvili vysiel v bielom plasti a stratil sa v nemocnicnych priestoroch. Mam ostat pri programovani, alebo sa mam naucit fyzicku pracu? Znova sa objavil, dal dole plast a odisiel inym smerom. Co mam robit najblizsie roky? Je zaneprazdneny, nebudem ho oberat o cas. A v tom momente, skor ako som dokoncil tok myslienok, prisla jasna odpoved na vsetky moje otazky.